JUDr. Ing. Ivan Šimko sa vo svojej novej knihe s trochu divokým názvom "Medzi anarchiou a tyraniou. Sprievodca kresťanskej politiky sebeckým svetom" venuje viacerým otázkam, ktoré by mali zaujímať každého, kto sa považuje za demokrata a kresťana, a kto si svoje presvedčenie nenecháva iba pre seba či okruh svojich najbližších. S možno niekedy mentorským štýlom knihy sa dá polemizovať, fakt je ale ten, že Ivan Šimko, postava, ktorá sa takmer 20 rokov nie neúspešne pohybovala v slovenskej politike (a nedá sa o ňom povedať, ako Fico o Slotovi, že v nej "nabalil"), je v hľadaní odpovedí na základné otázky "kresťanskej politiky" pomerne dôsledný a jeho text sa dá čítať. Napríklad takto pozitívne Šimko hodnotí Sulíka a jeho Odvodový bonus: 

"Mne je veľmi sympatická myšlienka jednotnej sociálnej dávky. Nielen preto, lebo je ekonomicky elegantná, ale má v sebe aj hlboký teologický rozmer. Každý človek, starý či mladý, ekonomicky činný alebo nečiný, má podľa tejto teórie právo na určitú sociálnu dávku, teda na istú sumu, ktorá vyplýva z prerozdeľovacích procesov verejných financií. Právo na túto dávku nemá preto, lebo do týchto prerozdeľovacích procesov sám prispieva, ani preto, lebo si to inak zaslúži. Má na ňu právo ako človek. My kresťania môžme dodať: ako bytosť, ktorá v sebe nosí Boží obraz. Má na ňu právo preto, lebo každý človek má právo na istý, aspoň minimálny štandard, aby mohol dôstojne žiť. Tomuto by mala zodpovedať táto jednotná sociálna dávka. Všetko, čo je nad to, si musí človek vyslúžiť, vytvoriť, vybudovať, nasporiť vlastnou prácou, vlastným podnikaním a vlastnou aktivitou. S touto teóriou prišiel nositeľ Nobelovej ceny Milton Friedman a na Slovensku ju presadzuje a rozvíja Richard Sulík."

Plepo

Text Ivana Šimka je citovaný z knihy "Medzi anarchiou a tyraniou. Sprievodca kresťanskej politiky sebeckým svetom", Serafín, 2009, str. 223 - 224.

Obrázok: www.ivansimko.sk